Kongregácia sestier Tešiteliek Božského Srdca Ježišovho.
CONGREGATIO SORORUM CONSOLATRICUM A DIVINO CORDE JESU
sr. Mária Anežka Coudenhove-Honrichs.
(1892 – 1977)
kontesa Coudenhove-Honrichs, sa narodila 7. septembra 1892 v Drahotušiciach na Morave. Jej otcom bol knieža František Hafen Coudenhove-Honrichs a matka kňažná Tekla. Rodičia sr. Anežky prišli do Kunštátu roku 1901, keď mala 9 rokov. Medzi ľuďmi boli veľmi obľúbení. Hovorili po česky, hoci boli nemeckej národnosti. Otec sr. Anežky zomrel 26. decembra 1912. Aj po smrti zámockého pána plynul život na zámku ako za jeho života. V zime 1913 odcestovala kontesa so svojou matkou a komornými do Ríma, kde sa zúčastnili na audiencii u pápeža Pia X. Kontesa Františka žila svoj duchovný život ešte intenzívnejšie. Už od detstva mala najväčšiu radosť, keď mohla robiť radosť iným. Keď bola staršia chodila k chorým, pomáhala ako ošetrovateľka v lazarete a urobila si aj ošetrovateľský kurz. Matka Tekla sa dožila Anežkinho vstupu do kláštora v deň jej 24. narodenín.
prišla do kláštora sestier v Brne, na Šeříkovej ul., v septembri 1916. Podľa vzoru najmladšej kráľovskej dcéry Anežky Přemyslovej sa zriekla všetkých šľachtických výsad a išla za hlasom svojho srdca. Po vstupe do kongregácie robila všetky práce, aj keď nebola zvyknutá manuálne pracovať. V Brne pomáhala pri oprave prvého materského domu, a keď sa staval nový v Rajhrade, zapojila sa aj do najťažších prác. Rehoľné rúcho prijala 30. marca 1917 z rúk otca biskupa Huyna, ktorý bol ich rodinným priateľom a často prichádzal do Kunštátu. Bol to on, kto Anežku prvý oslovil vo veci duchovného povolania a dal jej k nahliadnutiu stanovy tešiteliek. 16. mája 1919 zložila Anežka prvé sľuby a 21. januára 1927 doživotné. V kláštore v Rajhrade pracovala ako sekretárka Matky Rózy. Pôsobila tu až do roku 1948. V roku 1924 bola Matkou Rózou poverená obhliadnuť pozemok na nový materský dom. Na prianie zakladateľky šla do Rajhradu pri Brne, kde pre kongregáciu zjednala kúpu pozemku od bratov benediktínov. Sama, keďže bola všestranne nadaná, nakreslila plány budúceho kláštora a kostola v Rajhrade. Po vojne bol z kunštátskeho panstva posielaný materiál a pracovné sily na opravu materského domu, ktorý bol na konci vojny zničený bombardovaním. Keďže po vojne museli obyvatelia nemeckej národnosti opustiť územie ČSR, sr. Anežka sa po dohode s generálnou predstavenou rozhodla pokračovať v činnosti kongregácie v zahraničí.
Argentíne sr. Anežka kúpila pozemok a vlastnými rukami postavila z dreva a hliny prvý dom, ktorý bol podobný domom najchudobnejších obyvateľov Rosaria. „Prišla som do Argentíny s úmyslom založiť provinciu v duchu zakladateľky, s túžbou obnoviť pôvodného ducha kongregácie, ducha zmieru, obetovania seba, mlčania, práce, modlitby, úplnej chudoby, poslušnosti a sesterskej lásky.“ Bola matkou chudobných, ktorých navštevovala, ošetrovala, obstarávala živobytie, šatstvo, lieky a povzbudzovala dobrým slovom. Okrem toho sr. Anežka veľa písala a prekladala knihy o kongregácii z českého jazyka do španielčiny. Po 22 rokoch obetavej a namáhavej práce sa jej zdravie podlomilo. Po amputácii oboch končatín bola odkázaná na pomoc sestier, čo znášala veľmi ťažko. Vianočné sviatky prežila ešte dobre a pri návšteve otca biskupa všetkým spievala české koledy. Na začiatku roku 1977 sa jej zdravotný stav začal zhoršovať. 21. apríla 1977 o deviatej večer sr. Anežka ticho zomrela. Nasledujúci deň prichádzali chudobní, ktorým celý život pomáhala. Hovorili: „Zomrela nám naša matka.“ Jej pozostatky boli uložené v kaplnke sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Rosariu.
